História kávy

História kávy:

O pôvode kávy a jej blahodarných účinkoch sa šíri množstvo príbehov a legiend. Isté je však len to, že pravlasťou kávy je Etiópia, kde do dnešných časov rastie ako divý ker. Kávovník pochádza z oblasti Kaffa. Najstaršie záznamy informujú, že účinok kávy bol známy pre pôvodných obyvateľov. Vedeli, že káva zaháňa spánok a povzbudzuje ich duševnú aktivitu. Kávové zrná sa pôvodne žuvali . Zrelé plody kávovníka rozdrvili, potom zmiešali živočíšnym tukom a formovali drobné guľôčky. V tejto podobe ju konzumovali na cestách. Až po niekoľkých storočiach neskôr sa vyvinul najstarší spôsob prípravy kávového nápoja, a to: Kávové zrnká pomiešali studenou vodu a nechali postáť. A až potom konzumovali. Neskôr sa zistilo, že zrná sa dajú zomlieť t.j. " drviť ". Tento zvyk sa zrodil okolo roku 1000 v n. l.. V tom čase objavili i spôsob zohrievania vody a káva sa tak stala teplým nápojom. Jedna legenda sa viaže ku koziarovi. Druhá zas hovorí ,že archanjel Gabriel ponúkol kávu Mohamedovi. Tretia legenda sa spája so sufistom, moslimským mystikom , ktorý našiel kávovník a jeho plodmi zachránil seba a svojich učeníkov od hladu. Najznámejšia legenda z uvedených vraví o Káldi, ktorý pásol svoje kozy. Zrazu jeho pozornosť upútala čudná vec. Keď sa kozy pásli na horskej stráni pokrytej rastlinou s drobnými červenými bobuľami, očividne sa správali živšie , čulšie. Koziar prirodzene odhalil túto záhadu a sám vyskúšal plody tejto zvláštnej rastliny. Len čo dojedol zopár červených bobúľ , cítil sa mocným a povzbudivým. Káldi mal podozrenie, že sa stal zázrak a preto vzápätí odbehol do susedného kláštora. Rozrušený koziar všetko porozprával opátovi. Plody zázračnej rastliny nasypal do rúk opáta a presviedčal ho o ich blahodarnom účinku. Opát sa domnieval , že sa ho zmocnil diabol a preto hodil plody do ohňa. Po niekoľkých sekundách sa v miestnosti vznášala zázračná vôňa a opát sa presvedčil , že jeho úsudok bol omyl. Takáto báječná vôňa môže pochádzať len od boha ! Zvyšné bobule dal pozbierať z pahreby, a nechal ich zamiešať s vodou. Takto mali možnosť všetci ochutnať ich prvú ozajstnú kávu v živote ! Druhá legenda rozpráva o prorokovi Mohamedovi, ktorého sa po niekoľkých dúškoch kávy zmocnila taká sila, že bol schopný " štyridsať ľudí vyraziť zo sedla a urobiť šťastným opäť štyridsať žien " Vďaka svojej obrovskej energii a sile sa Mohamed stal zakladateľom mohutnej Islamskej ríše. Kávu po prvý krát začali pestovať v Jemene, kde viedli terasové hospodárenie . (Prvé záznamy o popíjaní kávy z pražených , mletých kávových zŕn sa zaznamenali práve tu v Jemene .) Zvyk popíjania kávy priniesli mohamedskí pútnici do Mekky a Mediny. Odtiaľto sa šíril ďalej až na Blízky- Východ. Neskôr sa i pestovanie šírilo. Založili sa rozsiahle plantáže v Arábii i v Egypte, kde popíjanie kávy ( alebo "kahweh") sa stalo každodennou záležitosťou. Slová "kahwe" a "gahwe" sú arabského pôvodu, ktorými sa stretnú európski cestovatelia v Arábii. Dokonca i Turci ho prebrali a rozšírili slovo "kahwe" v celej osmanskej ríši. Z tohto názvu pochádza i naše pomenovanie kávy. Na rozdiel od iných európskych jazykov , ktoré pomenovanie prebralo z latinského slova coffea a používa ho podľa vlastnej výslovnosti a pravopisu. Spomenuté arabské slová pôvodne znamenali víno. Pravdepodobným dôvodom preneseného významu na kávu bola tá skutočnosť, že i káva mala podobné povzbudzujúce účinky a zlepšila náladu, ako víno. V 13. a 14. stor. rad-radom vznikajúce kaviarne sa stali organickou súčasťou arabskej kultúry a miestneho politického života v mestách a na dedinách. Atmosféru kaviarní dotvorili hudba, tanečníci a rôzne hazardné hry . Radi tu pobudli miestny filozofi, politici i obchodníci. Káva popíjajúcich neraz inšpirovala k rebelným myšlienkam a ideám. Z toho dôvodu kaviarne často spôsobili nepríjemné chvíle v tom čase vládnucim panovníkom. Preto sa panovníci často postavili proti pitiu kávy a pokúšali sa kaviarne zatvoriť. Napriek vydaným zákazom a nariadeniam sa nepodarilo obmedziť slobodnú mentalitu kaviarní. Len začiatkom 17. stor. sa začala Európa oboznamovať s kávou. Konzumáciu kávy cirkev nespúšťala z očí a považovala ju za nápoj diabla. Vďaka vášnivým debatám sa káva rýchlo stala stredobodom pozornosti. Nakoniec diskusiu uzavrel pápež Koloman VIII. a požiadal o ochutnávku toľko diskutovaného nápoja. Jediný dúšok lahodnej chuti kávy postačilo na rozhodnutie. Pápež dal bez odkladu požehnanie na kávu. A takto si káva za krátky čas podmanila celé Taliansko. Čoskoro vznikli prvé európske kaviarne. Popularita kávy rýchlo vzrástla. Stavali sa kaviarne v Taliansku, vo Veľkej Británii, v Holandsku, vo Francúzsku a v Nemecku. Prvú zdokumentovanú anglickú kaviareň otvorili v Oxforde v roku 1637. Podľa zakladateľskej listiny bol jej vlastníkom žid Jacob, pochádzajúci z Turecka. Na začiatku 18. stor. Holanďania založili kávové plantáže v Indonézii a Francúzi priniesli prvú sadenicu na Martinique. Španieli začali pestovať kávu v oblasti Karibiku, v Strednej Amerike a v Brazílii. Účastníci expedície Níl v oblasti rovníka objavili oveľa odolnejšiu odrodu kávovníka menom robusta. Dovtedy bola známa len káva arabica. Boli to začiatky súperenia medzi odolnejšou, výnosnejšou robustou, obsahujúcou vyšší podiel kofeínu a kvalitnejšou arabicou vplývajúcou na zmyslové orgány. Lacnejšia káva robusta bola dostupná pre každého. Rastajúci dopyt po káve si vyžiadal rýchlejšie a účinnejšie technológie prípravy tohto nápoja. Napredoval vývoj technológie espressa. Druhou kapitolou histórie kávy je zaujímavý príbeh Brazílie, ako súčasného veľkého pestovateľa kávovníka. Na získanie sadeníc kávovníka sa vyskytla výborná príležitosť . Medzi holandskou a francúzskou Guyanou vypukol spor o hranice. Na uzavretie hádky požiadali Brazíliu, ktorá poverila touto úlohou mladého ambiciózneho dôstojníka menom Palheta. Palheta mal výborný zmysel pre politiku, ako aj pre ženy. Pre diplomatické usporiadanie vzťahov očaril svojím šarmom manželku miestneho guvernéra. Očarená žena uprostred jedného večierka preukázala svoju láskavosť obrovskou kyticou kvetov. Avšak kytica obsahovala okrem kvetín, aj niekoľko konárov kávovníka. Výsledkom tohto milého príbehu sa Brazília stala jednou z najväčších pestovateľov kávy sveta.